Športovec má zo zákona povinnosť podrobiť sa dopingovej kontrole. Ako je už vyššie uvedené, organizačný a technický priebeh dopingovej kontroly upravuje vyhláška o dopingovej kontrole.

Dopingová kontrola je zameraná na kontrolu prítomnosti zakázaných látok a použitia zakázaných metód v tele športovca, a to odobratím biologických vzoriek a ich analýzou. Vykonávanie dopingovej kontroly patrí do pôsobnosti agentúry, ktorá ju zabezpečuje prostredníctvom povereného dopingového komisára. Súťažnú dopingovú kontrolu vykonáva agentúra v prípade domácej športovej súťaže alebo športového podujatia a tiež na medzinárodnej športovej súťaži alebo športovom podujatí, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, na ktorých sa športovec zúčastňuje. Mimosúťažná dopingová kontrola sa uskutočňuje mimo športovej súťaže alebo mimo športového podujatia. Keďže agentúra plánuje súťažné a mimosúťažné dopingové kontroly, na účely tohto plánovania jej organizátori športových súťaží alebo športových podujatí každoročne do 20. decembra predložia zoznam športových súťaží alebo športových podujatí, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom roku.

Dopingový komisár sa preukazuje preukazom a príslušným poverovacím dekrétom na vykonanie dopingovej kontroly. Pri športových súťažiach alebo športových podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčšie množstvo športovcov, zabezpečujú úlohy spojené v výkonom dopingovej kontroly okrem dopingového komisára aj jeden alebo viacerí asistenti dopingového komisára. Týchto asistentov poskytuje organizátor športovej súťaže alebo športového podujatia na požiadanie dopingového komisára.

O spôsobe výberu športovcov na vykonanie súťažnej dopingovej kontroly rozhoduje dopingový komisár s prihliadnutím na pravidlá určené agentúrou. Obvykle sa však športovci vyberajú podľa všeobecných pravidiel:

1. v individuálnych športoch sú to športovci, ktorí sa umiestnili na určených pozíciách, teda na 1. až 3. mieste, prípadne športovci vyžrebovanípodľa štartovacej listiny.
2. v kolektívnych športoch, ako aj vo futbale, sa žrebuje jeden alebo viac športovcov z oboch tímov, ktorí nastúpili do zápasu.

Žrebovanie vykonáva dopingový komisár. Kritéria výberu športovcov sa však podľa potreby môžu určiť až na mieste konania súťaže alebo podujatia, prípadne na základe odborného posúdenia vybrať na testovanie aj ďalších športovcov. Dopingový komisár, prípadne asistent dopingového komisára nesmie spôsob výberu športovcov a mená vybraných športovcov zverejniť až do okamihu výzvy vybraného športovca na súťažnú dopingovú kontrolu.

Pokiaľ ide o miesto vykonania dopingovej kontroly, o jeho vhodnosti rozhoduje dopingový komisár. Okrem dopingového komisára a jeho asistenta, prípadne oprávneného pracovníka agentúry, na mieste výkonu dopingovej kontroly môže byť prítomný športovec v sprievode jednej osoby, tlmočník, zdravotnícky pracovník, ak ide o odber krvi a zástupca organizátora. Ak športovec ešte nie je plnoletý, musí byť prítomný aj jeho zákonný zástupca alebo iná sprevádzajúca osoba. Na mieste výkonu dopingovej kontroly sa nesmie fotografovať ani vyhotovovať akékoľvek obrazové, zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy.

Dopingová kontrola sa začína doručením výzvy vybranému športovcovi. Výzvu doručí dopingový komisár alebo asistent dopingového komisára spravidla bezprostredne po skončení súťaže a športovec jej prevzatie potvrdí svojím podpisom. V prípade, že športovec odmietne výzvu prevziať, alebo jej prevzatie podpísať, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve.

Na výkon kontroly je športovec povinný dostaviť sa ihneď po doručení výzvy, najneskôr do jednej hodiny. Ak športovec bezprostredne nastupuje do ďalších pretekov alebo súťaže, alebo je nevyhnutné jeho lekárske ošetrenie alebo sa nemôže dostaviť na výkon kontroly z iného vážneho dôvodu, môže mu dopingový komisár povoliť odklad kontroly na určený čas, avšak po celý čas odkladu musí byť športovec pod priamym dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta.

Pokiaľ ide o uskutočnenie samotného testovania a odber vzorky, vyžaduje sa, aby dopingový komisár a jeho asistent boli rovnakého pohlavia ako športovec. Po príchode športovca na miesto výkonu kontroly komisár overí jeho totožnosť, zapíše čas jeho príchodu do výzvy a informuje športovca o postupe pri vykonaní kontroly. Počas dopingovej kontroly športovec môže opustiť miesto, kde sa táto kontrola vykonáva, iba s predchádzajúcim súhlasom dopingového komisára. Po celý čas však športovec musí byť pod dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta. Počas svojej neprítomnosti na mieste dopingovej kontroly, športovec nesmie močiť.

Odber biologického materiálu sa uskutočňuje výlučne v priestoroch dopingovej stanice, teda v mieste určenom dopingovým komisárom na výkon dopingovej kontroly. Športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky moču, ktorá musí byť v neporušenom obale. Pri odbere vzorky postupuje podľa pokynov komisára a na jeho výzvu sa odhalí tak, aby bolo možné posúdiť pravosť vzorky. Požadované množstvo moču je 90 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A (60 ml) a na vzorku B (30 ml). Následne športovec uzavrie vzorky a skontroluje, či sú nádoby dostatočne uzavreté a nehrozí ich vyliatie. Odobraté vzorky komisár preberie a skontroluje ich uzávery. V prípade, že športovec neodovzdá požadované množstvo moču, zostáva na mieste výkonu kontroly až do času, kým neodovzdá chýbajúce množstvo.

Z testovania sa vyhotoví protokol o dopingovej kontrole, ktorý obsahuje údaje o priebehu kontroly vrátane kódu alebo označenia odberných súprav, ktoré boli použité pri odbere vzorky a tiež množstvo odobratej vzorky. Súčasťou protokolu sú aj údaje o liekoch a výživových doplnkoch, ktoré športovec užil v posledných 7 dňoch. Zapečatené odobraté vzorky komisár odovzdá agentúre.

Krvné vzorky alebo iné vzorky ako moč sa môžu použiť buď na zisťovanie prítomnosti zakázaných látok alebo zakázaných metód alebo na identifikáciu športovca a rozhodnutie o ďalšom testovaní. Odber krvi robí výlučne lekár alebo sestra za prítomnosti dopingového komisára, pričom môže byť vykonaný popri odbere moču. Obdobne ako pri odbere moču, športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky krvi, ktorá je v neporušenom obale a postupuje podľa pokynov komisára. Požadované množstvo krvi je 12 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A a vzorku B (8 a 4 ml). Skúmavka so vzorkou krvi sa zapečatí a komisár ju odovzdá agentúre.

Vzorky sa prepravujú v zberných kontajneroch, osobitne vzorky A a osobitne vzorky B. Po ich doručení agentúra určí laboratórium, kde sa vykoná analýza odobratých biologických vzoriek športovca. Laboratórium najskôr uskutoční analýzu vzorky A a výsledok oznámi agentúre.

Ak je výsledok negatívny, agentúra ho oznámi príslušnému športovému zväzu, do ktorého športovec patrí.


Autori: 
JUDr. Žaneta Surmajová 
Dátum publikácie: 2. 7. 2012 

Prameň: Magister Officiorum / Magister Officiorum – 2012 / Magister Officiorum – 2/2012

Oblasti práva: Trestné právo / Trestné právo.

JUDr. Žaneta Surmajová
Externá doktorandka, Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva

ÚVOD

Doping je pojem, ktorý je v oblasti športu všeobecne známy, negatívne prezentovaný a medializovaný, no napriek tomu výskyt jeho rôznych foriem v súvislosti s výkonom športovej činnosti neustále narastá. Úsilie vyniknúť, dosiahnuť najlepší výkon a zvíťaziť v čoraz náročnejšom špičkovom športe aj za cenu porušovania základných princípov športového súťaženia a fair play často vedie športovca až k hraničnej situácii, akou je používanie zakázaných farmakologických látok a nedovolených metód v športe, ktoré sa klasifikujú ako doping.

Veľké dopingové aféry v poslednom období potvrdzujú dôležitosť tejto problematiky, pričom nejde len o samotné používanie zakázaných látok športovcom, ale aj o ďalšie aktivity, ktoré sú s dopingom spojené – manipulácia, nahováranie, nabádanie ako aj spoluúčasť na takomto konaní. Doping sa dostáva do rozporu nielen s etickými a morálnymi princípmi, ale dotýka sa aj oblasti športovo-technickej, finančno-hospodárskej, občianskoprávnej a v neposlednom rade aj trestnoprávnej, čím nadobúda právny rámec konania. Avšak najzávažnejšie je predovšetkým zdravotné hľadisko a jeho následky na zdraví dopujúceho športovca.

Aj napriek skutočnosti, že sa problém dopingu nekontrolovateľne rozširoval vo všetkých druhoch športu, bol dlhodobo mlčky tolerovaný. Významným krokom na medzinárodnej úrovni s cieľom obmedziť a vylúčiť doping zo športu bolo prijatie Dohovoru proti dopingu zo 16.11.1989 (dohovor Rady Európy č. 135) a Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe z 19.10.2005 (dohovor OSN).

Pod záštitou Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa antidopingové organizácie na medzinárodnej a národnej úrovni dohodli na svetovom antidopingovom programe, ktorého základným dokumentom je Svetový antidopingový kódex.

Schválením zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) sa Slovenská republika stala jednou z krajín, ktoré boj proti dopingu v športe premietli aj do zákonnej úpravy. Tento zákon okrem antidopingových opatrení upravuje aj pôsobnosť Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len „agentúra“). Pre uskutočňovanie dopingovej kontroly a jej organizáciu je smerodajná právna úprava obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 542/2008 Z.z. o postupe pri vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami športovca (ďalej len „vyhláška o dopingovej kontrole“).

Pri riešení problematiky dopingu v právnej rovine je nevyhnutné predovšetkým odpovedať na otázku, akým konaním sa možno dopustiť dopingu. Všeobecne dopingom chápeme porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel.

ANTIDOPIGOVÉ PRAVIDLÁ

Antidopingové pravidlá vychádzajú z Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe a sú to:

a)    prítomnosť zakázanej látky, alebo jej metabolitov, či indikátorov v telesnej vzorke športovca,
b)    použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy,
c)    odmietnutie alebo nepodrobenie sa odberu vzorky bez náležitého odôvodnenia po oznámení vykonanom na základe príslušných antidopingových pravidiel, alebo iné vyhýbanie sa odberu vzoriek športovca,
d)    porušenie príslušných pravidiel týkajúcich sa dostupnosti športovca na testovanie mimo súťaže vrátane neposkytnutia požadovanej informácie o pobyte a zmeškanie testov, ktoré sú požadované odôvodnenými pravidlami,
e)    podvádzanie alebo pokus o podvádzanie v priebehu ktorejkoľvek časti dopingovej kontroly,
f)    držba zakázanej látky alebo použitie zakázanej metódy,
g)    nezákonné obchodovanie s akoukoľvek zakázanou látkou alebo metódou,
h)    podanie alebo pokus o podanie zakázanej látky alebo zakázanej metódy ktorémukoľvek športovcovi alebo podporovanie, podnecovanie, napomáhanie, navádzanie, zatajovanie skutočnosti alebo iná spoluvina, ktorá je porušením alebo pokusom o  porušovanie antidopingových pravidiel.

Zakázané látky a zakázané metódy sú špecifikované v zozname zakázaných látok a sú to látky, ktoré môžu zvyšovať výkon športovca alebo môžu zastierať použitie iných zakázaných látok alebo metód. Od roku 2011 je súčasťou zoznamu zakázaných látok nová skupina označená ako „Nezavedené látky“, medzi ktoré patria látky, ktoré sú ešte v štádiu predklinického alebo klinického skúšania a neboli doposiaľ schválené žiadnym regulačným orgánom. Zoznam zakázaných látok každoročne aktualizuje Svetová antidopingová agentúra s účinnosťou k 1. januáru nasledujúceho roka. Aktualizované znenie s prehľadom zmien v zozname zakázaných látok zverejňuje agentúra.

ZODPOVEDNOSŤ ŠPORTOVCA

K užitiu zakázanej látky športovcom môže dôjsť nielen samotným konaním športovca, ale aj pod vplyvom iných osôb, alebo aj inými osobami, ktoré majú dosah na jeho výkon. Z uvedeného dôvodu zákon o športe v § 19 ustanovuje, že disciplinárnu zodpovednosť za porušenie zákazu dopingu znáša nielen športovec, ale aj športový odborník, ktorý sa stará o prípravu športovca ako tréner, lekár alebo športový funkcionár, ak športovcovi podal dopingovú látku, navádza ho na jej užívanie, povzbudzuje ho alebo mu inak pomôže pri obstaraní alebo užití dopingovej látky. Športovému odborníkovi, ktorý sa stará o odbornú prípravu športovca na športovú súťaž, sa dokonca zakazuje mať dopingovú látku na športovisku alebo v prítomnosti športovca, a to aj vtedy, keď ju sám užíva na liečebné účely.

Podľa zákona o športe je rovnako zodpovedný aj športovec, ktorý

a)    sa pokúsil užiť dopingovú látku s úmyslom ovplyvniť svoj športový výkon,
b)    odmietol dopingovú kontrolu alebo sa bez vážneho dôvodu na ňu nedostavil,
c)    zamenil alebo sa pokúsil zameniť biologickú vzorku určenú na dopingovú kontrolu,
d)    sfalšoval alebo sa pokúsil sfalšovať niektorú časť dopingovej kontroly,
e)    neoznámil miesto svojho pobytu, ak tým znemožnil vykonanie dopingovej kontroly.

DOPINGOVÁ KONTROLA

Športovec má zo zákona povinnosť podrobiť sa dopingovej kontrole. Ako je už vyššie uvedené, organizačný a technický priebeh dopingovej kontroly upravuje vyhláška o dopingovej kontrole.

Dopingová kontrola je zameraná na kontrolu prítomnosti zakázaných látok a použitia zakázaných metód v tele športovca, a to odobratím biologických vzoriek a ich analýzou. Vykonávanie dopingovej kontroly patrí do pôsobnosti agentúry, ktorá ju zabezpečuje prostredníctvom povereného dopingového komisára. Súťažnú dopingovú kontrolu vykonáva agentúra v prípade domácej športovej súťaže alebo športového podujatia a tiež na medzinárodnej športovej súťaži alebo športovom podujatí, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, na ktorých sa športovec zúčastňuje. Mimosúťažná dopingová kontrola sa uskutočňuje mimo športovej súťaže alebo mimo športového podujatia. Keďže agentúra plánuje súťažné a mimosúťažné dopingové kontroly, na účely tohto plánovania jej organizátori športových súťaží alebo športových podujatí každoročne do 20. decembra predložia zoznam športových súťaží alebo športových podujatí, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom roku.

Dopingový komisár sa preukazuje preukazom a príslušným poverovacím dekrétom na vykonanie dopingovej kontroly. Pri športových súťažiach alebo športových podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčšie množstvo športovcov, zabezpečujú úlohy spojené v výkonom dopingovej kontroly okrem dopingového komisára aj jeden alebo viacerí asistenti dopingového komisára. Týchto asistentov poskytuje organizátor športovej súťaže alebo športového podujatia na požiadanie dopingového komisára.

O spôsobe výberu športovcov na vykonanie súťažnej dopingovej kontroly rozhoduje dopingový komisár s prihliadnutím na pravidlá určené agentúrou. Obvykle sa však športovci vyberajú podľa všeobecných pravidiel:

1. v individuálnych športoch sú to športovci, ktorí sa umiestnili na určených pozíciách, teda na 1. až 3. mieste, prípadne športovci vyžrebovanípodľa štartovacej listiny.
2. v kolektívnych športoch, ako aj vo futbale, sa žrebuje jeden alebo viac športovcov z oboch tímov, ktorí nastúpili do zápasu.

Žrebovanie vykonáva dopingový komisár. Kritéria výberu športovcov sa však podľa potreby môžu určiť až na mieste konania súťaže alebo podujatia, prípadne na základe odborného posúdenia vybrať na testovanie aj ďalších športovcov. Dopingový komisár, prípadne asistent dopingového komisára nesmie spôsob výberu športovcov a mená vybraných športovcov zverejniť až do okamihu výzvy vybraného športovca na súťažnú dopingovú kontrolu.

Pokiaľ ide o miesto vykonania dopingovej kontroly, o jeho vhodnosti rozhoduje dopingový komisár. Okrem dopingového komisára a jeho asistenta, prípadne oprávneného pracovníka agentúry, na mieste výkonu dopingovej kontroly môže byť prítomný športovec v sprievode jednej osoby, tlmočník, zdravotnícky pracovník, ak ide o odber krvi a zástupca organizátora. Ak športovec ešte nie je plnoletý, musí byť prítomný aj jeho zákonný zástupca alebo iná sprevádzajúca osoba. Na mieste výkonu dopingovej kontroly sa nesmie fotografovať ani vyhotovovať akékoľvek obrazové, zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy.

Dopingová kontrola sa začína doručením výzvy vybranému športovcovi. Výzvu doručí dopingový komisár alebo asistent dopingového komisára spravidla bezprostredne po skončení súťaže a športovec jej prevzatie potvrdí svojím podpisom. V prípade, že športovec odmietne výzvu prevziať, alebo jej prevzatie podpísať, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve.

Na výkon kontroly je športovec povinný dostaviť sa ihneď po doručení výzvy, najneskôr do jednej hodiny. Ak športovec bezprostredne nastupuje do ďalších pretekov alebo súťaže, alebo je nevyhnutné jeho lekárske ošetrenie alebo sa nemôže dostaviť na výkon kontroly z iného vážneho dôvodu, môže mu dopingový komisár povoliť odklad kontroly na určený čas, avšak po celý čas odkladu musí byť športovec pod priamym dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta.

Pokiaľ ide o uskutočnenie samotného testovania a odber vzorky, vyžaduje sa, aby dopingový komisár a jeho asistent boli rovnakého pohlavia ako športovec. Po príchode športovca na miesto výkonu kontroly komisár overí jeho totožnosť, zapíše čas jeho príchodu do výzvy a informuje športovca o postupe pri vykonaní kontroly. Počas dopingovej kontroly športovec môže opustiť miesto, kde sa táto kontrola vykonáva, iba s predchádzajúcim súhlasom dopingového komisára. Po celý čas však športovec musí byť pod dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta. Počas svojej neprítomnosti na mieste dopingovej kontroly, športovec nesmie močiť.

Odber biologického materiálu sa uskutočňuje výlučne v priestoroch dopingovej stanice, teda v mieste určenom dopingovým komisárom na výkon dopingovej kontroly. Športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky moču, ktorá musí byť v neporušenom obale. Pri odbere vzorky postupuje podľa pokynov komisára a na jeho výzvu sa odhalí tak, aby bolo možné posúdiť pravosť vzorky. Požadované množstvo moču je 90 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A (60 ml) a na vzorku B (30 ml). Následne športovec uzavrie vzorky a skontroluje, či sú nádoby dostatočne uzavreté a nehrozí ich vyliatie. Odobraté vzorky komisár preberie a skontroluje ich uzávery. V prípade, že športovec neodovzdá požadované množstvo moču, zostáva na mieste výkonu kontroly až do času, kým neodovzdá chýbajúce množstvo.

Z testovania sa vyhotoví protokol o dopingovej kontrole, ktorý obsahuje údaje o priebehu kontroly vrátane kódu alebo označenia odberných súprav, ktoré boli použité pri odbere vzorky a tiež množstvo odobratej vzorky. Súčasťou protokolu sú aj údaje o liekoch a výživových doplnkoch, ktoré športovec užil v posledných 7 dňoch. Zapečatené odobraté vzorky komisár odovzdá agentúre.

Krvné vzorky alebo iné vzorky ako moč sa môžu použiť buď na zisťovanie prítomnosti zakázaných látok alebo zakázaných metód alebo na identifikáciu športovca a rozhodnutie o ďalšom testovaní. Odber krvi robí výlučne lekár alebo sestra za prítomnosti dopingového komisára, pričom môže byť vykonaný popri odbere moču. Obdobne ako pri odbere moču, športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky krvi, ktorá je v neporušenom obale a postupuje podľa pokynov komisára. Požadované množstvo krvi je 12 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A a vzorku B (8 a 4 ml). Skúmavka so vzorkou krvi sa zapečatí a komisár ju odovzdá agentúre.

Vzorky sa prepravujú v zberných kontajneroch, osobitne vzorky A a osobitne vzorky B. Po ich doručení agentúra určí laboratórium, kde sa vykoná analýza odobratých biologických vzoriek športovca. Laboratórium najskôr uskutoční analýzu vzorky A a výsledok oznámi agentúre.

Ak je výsledok negatívny, agentúra ho oznámi príslušnému športovému zväzu, do ktorého športovec patrí.

V prípade pozitívneho nálezu agentúra zistí, či športovcovi nebola udelená terapeutická výnimka alebo či počas odberu vzorky nedošlo k odchýleniu sa od ustanoveného postupu pre testovanie. Ak nie je zistená žiadna z uvedených skutočností, agentúra pozitívny nález oznámi športovcovi, WADE, medzinárodnému športovému zväzu a národnému športovému zväzu.

Športovec má právo požiadať agentúru o analýzu vzorky B, ktorú možno vykonať do 30 dní od analýzy vzorky A. Ak analýza vzorky B preukáže negatívny nález, výsledok dopingovej kontroly sa považuje za negatívny. V prípade, že športovec nepožiada o analýzu vzorky B, alebo je výsledok analýzy vzorky B pozitívny, športovec je podozrivý z porušenia antidopingových pravidiel.

Mimosúťažné dopingové kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho oznámenia. Dopingový komisár oznámi športovcovi miesto a čas výkonu kontroly. Odber vzoriek prebieha rovnako ako pri súťažnej dopingovej kontrole. Vzorka však musí byť odobratá najneskôr do 24 hodín po oznámení. Vo výnimočných prípadoch, ak sa tým nezmarí účel kontroly, môže komisár povoliť predĺženie tejto lehoty o 12 hodín.

Športovec je povinný dostaviť sa v určenom termíne na miesto výkonu kontroly. V prípade, že sa športovec nedostaví na miesto kontroly v určenom čase, komisár zotrvá na tomto mieste 1 hodinu po uplynutí času, v ktorom sa športovec mal dostaviť na testovanie. Ak sa športovec nemôže dostaviť, bezodkladne by mal o tejto skutočnosti informovať dopingového komisára. Ak športovec odmietne prevziať výzvu, nedostaví sa na miesto výkonu dopingovej kontroly, alebo sa odmietne podrobiť odberu vzorky a dopingovej kontrole, považuje sa to za porušenie antidopingových pravidiel.

Aby mohol byť športovec zastihnutý dopingovým komisárom za účelom uskutočnenia mimosúťažnej dopingovej kontroly bez predchádzajúceho oznámenia, je potrebné, aby agentúra disponovala informáciami týkajúcimi sa miesta pobytu a pohybu športovca. V tejto súvislosti agentúra vedie Národný register pre testovanie, v ktorom zverejňuje zoznam športovcov zaradených na mimosúťažnú dopingovú kontrolu.

Pri kolektívnych športoch, a teda aj pri futbale, sa do registra zaraďujú reprezentačné tímy, pričom sa do registra prednostne poskytujú informácie o tímových aktivitách. Do registra pre testovanie sa s povinnosťou poskytovať údaje o mieste pobytu sú v súlade s vyhláškou o dopingovej kontrole zaradení aj športovci počas dočasného zastavenia činnosti alebo zákazu činnosti, počas zranenia alebo iného zdravotného znevýhodnenia, po skončení športovej činnosti alebo aj tehotné športovkyne.


Autori: 
JUDr. Žaneta Surmajová 
Dátum publikácie: 2. 7. 2012 

Prameň: Magister Officiorum / Magister Officiorum – 2012 / Magister Officiorum – 2/2012

Oblasti práva: Trestné právo / Trestné právo.

JUDr. Žaneta Surmajová
Externá doktorandka, Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva

ÚVOD

Doping je pojem, ktorý je v oblasti športu všeobecne známy, negatívne prezentovaný a medializovaný, no napriek tomu výskyt jeho rôznych foriem v súvislosti s výkonom športovej činnosti neustále narastá. Úsilie vyniknúť, dosiahnuť najlepší výkon a zvíťaziť v čoraz náročnejšom špičkovom športe aj za cenu porušovania základných princípov športového súťaženia a fair play často vedie športovca až k hraničnej situácii, akou je používanie zakázaných farmakologických látok a nedovolených metód v športe, ktoré sa klasifikujú ako doping.

Veľké dopingové aféry v poslednom období potvrdzujú dôležitosť tejto problematiky, pričom nejde len o samotné používanie zakázaných látok športovcom, ale aj o ďalšie aktivity, ktoré sú s dopingom spojené – manipulácia, nahováranie, nabádanie ako aj spoluúčasť na takomto konaní. Doping sa dostáva do rozporu nielen s etickými a morálnymi princípmi, ale dotýka sa aj oblasti športovo-technickej, finančno-hospodárskej, občianskoprávnej a v neposlednom rade aj trestnoprávnej, čím nadobúda právny rámec konania. Avšak najzávažnejšie je predovšetkým zdravotné hľadisko a jeho následky na zdraví dopujúceho športovca.

Aj napriek skutočnosti, že sa problém dopingu nekontrolovateľne rozširoval vo všetkých druhoch športu, bol dlhodobo mlčky tolerovaný. Významným krokom na medzinárodnej úrovni s cieľom obmedziť a vylúčiť doping zo športu bolo prijatie Dohovoru proti dopingu zo 16.11.1989 (dohovor Rady Európy č. 135) a Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe z 19.10.2005 (dohovor OSN).

Pod záštitou Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa antidopingové organizácie na medzinárodnej a národnej úrovni dohodli na svetovom antidopingovom programe, ktorého základným dokumentom je Svetový antidopingový kódex.

Schválením zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) sa Slovenská republika stala jednou z krajín, ktoré boj proti dopingu v športe premietli aj do zákonnej úpravy. Tento zákon okrem antidopingových opatrení upravuje aj pôsobnosť Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len „agentúra“). Pre uskutočňovanie dopingovej kontroly a jej organizáciu je smerodajná právna úprava obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 542/2008 Z.z. o postupe pri vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami športovca (ďalej len „vyhláška o dopingovej kontrole“).

Pri riešení problematiky dopingu v právnej rovine je nevyhnutné predovšetkým odpovedať na otázku, akým konaním sa možno dopustiť dopingu. Všeobecne dopingom chápeme porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel.

ANTIDOPIGOVÉ PRAVIDLÁ

Antidopingové pravidlá vychádzajú z Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe a sú to:

a)    prítomnosť zakázanej látky, alebo jej metabolitov, či indikátorov v telesnej vzorke športovca,
b)    použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy,
c)    odmietnutie alebo nepodrobenie sa odberu vzorky bez náležitého odôvodnenia po oznámení vykonanom na základe príslušných antidopingových pravidiel, alebo iné vyhýbanie sa odberu vzoriek športovca,
d)    porušenie príslušných pravidiel týkajúcich sa dostupnosti športovca na testovanie mimo súťaže vrátane neposkytnutia požadovanej informácie o pobyte a zmeškanie testov, ktoré sú požadované odôvodnenými pravidlami,
e)    podvádzanie alebo pokus o podvádzanie v priebehu ktorejkoľvek časti dopingovej kontroly,
f)    držba zakázanej látky alebo použitie zakázanej metódy,
g)    nezákonné obchodovanie s akoukoľvek zakázanou látkou alebo metódou,
h)    podanie alebo pokus o podanie zakázanej látky alebo zakázanej metódy ktorémukoľvek športovcovi alebo podporovanie, podnecovanie, napomáhanie, navádzanie, zatajovanie skutočnosti alebo iná spoluvina, ktorá je porušením alebo pokusom o  porušovanie antidopingových pravidiel.

Zakázané látky a zakázané metódy sú špecifikované v zozname zakázaných látok a sú to látky, ktoré môžu zvyšovať výkon športovca alebo môžu zastierať použitie iných zakázaných látok alebo metód. Od roku 2011 je súčasťou zoznamu zakázaných látok nová skupina označená ako „Nezavedené látky“, medzi ktoré patria látky, ktoré sú ešte v štádiu predklinického alebo klinického skúšania a neboli doposiaľ schválené žiadnym regulačným orgánom. Zoznam zakázaných látok každoročne aktualizuje Svetová antidopingová agentúra s účinnosťou k 1. januáru nasledujúceho roka. Aktualizované znenie s prehľadom zmien v zozname zakázaných látok zverejňuje agentúra.

ZODPOVEDNOSŤ ŠPORTOVCA

K užitiu zakázanej látky športovcom môže dôjsť nielen samotným konaním športovca, ale aj pod vplyvom iných osôb, alebo aj inými osobami, ktoré majú dosah na jeho výkon. Z uvedeného dôvodu zákon o športe v § 19 ustanovuje, že disciplinárnu zodpovednosť za porušenie zákazu dopingu znáša nielen športovec, ale aj športový odborník, ktorý sa stará o prípravu športovca ako tréner, lekár alebo športový funkcionár, ak športovcovi podal dopingovú látku, navádza ho na jej užívanie, povzbudzuje ho alebo mu inak pomôže pri obstaraní alebo užití dopingovej látky. Športovému odborníkovi, ktorý sa stará o odbornú prípravu športovca na športovú súťaž, sa dokonca zakazuje mať dopingovú látku na športovisku alebo v prítomnosti športovca, a to aj vtedy, keď ju sám užíva na liečebné účely.

Podľa zákona o športe je rovnako zodpovedný aj športovec, ktorý

a)    sa pokúsil užiť dopingovú látku s úmyslom ovplyvniť svoj športový výkon,
b)    odmietol dopingovú kontrolu alebo sa bez vážneho dôvodu na ňu nedostavil,
c)    zamenil alebo sa pokúsil zameniť biologickú vzorku určenú na dopingovú kontrolu,
d)    sfalšoval alebo sa pokúsil sfalšovať niektorú časť dopingovej kontroly,
e)    neoznámil miesto svojho pobytu, ak tým znemožnil vykonanie dopingovej kontroly.

DOPINGOVÁ KONTROLA

Športovec má zo zákona povinnosť podrobiť sa dopingovej kontrole. Ako je už vyššie uvedené, organizačný a technický priebeh dopingovej kontroly upravuje vyhláška o dopingovej kontrole.

Dopingová kontrola je zameraná na kontrolu prítomnosti zakázaných látok a použitia zakázaných metód v tele športovca, a to odobratím biologických vzoriek a ich analýzou. Vykonávanie dopingovej kontroly patrí do pôsobnosti agentúry, ktorá ju zabezpečuje prostredníctvom povereného dopingového komisára. Súťažnú dopingovú kontrolu vykonáva agentúra v prípade domácej športovej súťaže alebo športového podujatia a tiež na medzinárodnej športovej súťaži alebo športovom podujatí, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, na ktorých sa športovec zúčastňuje. Mimosúťažná dopingová kontrola sa uskutočňuje mimo športovej súťaže alebo mimo športového podujatia. Keďže agentúra plánuje súťažné a mimosúťažné dopingové kontroly, na účely tohto plánovania jej organizátori športových súťaží alebo športových podujatí každoročne do 20. decembra predložia zoznam športových súťaží alebo športových podujatí, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom roku.

Dopingový komisár sa preukazuje preukazom a príslušným poverovacím dekrétom na vykonanie dopingovej kontroly. Pri športových súťažiach alebo športových podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčšie množstvo športovcov, zabezpečujú úlohy spojené v výkonom dopingovej kontroly okrem dopingového komisára aj jeden alebo viacerí asistenti dopingového komisára. Týchto asistentov poskytuje organizátor športovej súťaže alebo športového podujatia na požiadanie dopingového komisára.

O spôsobe výberu športovcov na vykonanie súťažnej dopingovej kontroly rozhoduje dopingový komisár s prihliadnutím na pravidlá určené agentúrou. Obvykle sa však športovci vyberajú podľa všeobecných pravidiel:

1. v individuálnych športoch sú to športovci, ktorí sa umiestnili na určených pozíciách, teda na 1. až 3. mieste, prípadne športovci vyžrebovanípodľa štartovacej listiny.
2. v kolektívnych športoch, ako aj vo futbale, sa žrebuje jeden alebo viac športovcov z oboch tímov, ktorí nastúpili do zápasu.

Žrebovanie vykonáva dopingový komisár. Kritéria výberu športovcov sa však podľa potreby môžu určiť až na mieste konania súťaže alebo podujatia, prípadne na základe odborného posúdenia vybrať na testovanie aj ďalších športovcov. Dopingový komisár, prípadne asistent dopingového komisára nesmie spôsob výberu športovcov a mená vybraných športovcov zverejniť až do okamihu výzvy vybraného športovca na súťažnú dopingovú kontrolu.

Pokiaľ ide o miesto vykonania dopingovej kontroly, o jeho vhodnosti rozhoduje dopingový komisár. Okrem dopingového komisára a jeho asistenta, prípadne oprávneného pracovníka agentúry, na mieste výkonu dopingovej kontroly môže byť prítomný športovec v sprievode jednej osoby, tlmočník, zdravotnícky pracovník, ak ide o odber krvi a zástupca organizátora. Ak športovec ešte nie je plnoletý, musí byť prítomný aj jeho zákonný zástupca alebo iná sprevádzajúca osoba. Na mieste výkonu dopingovej kontroly sa nesmie fotografovať ani vyhotovovať akékoľvek obrazové, zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy.

Dopingová kontrola sa začína doručením výzvy vybranému športovcovi. Výzvu doručí dopingový komisár alebo asistent dopingového komisára spravidla bezprostredne po skončení súťaže a športovec jej prevzatie potvrdí svojím podpisom. V prípade, že športovec odmietne výzvu prevziať, alebo jej prevzatie podpísať, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve.

Na výkon kontroly je športovec povinný dostaviť sa ihneď po doručení výzvy, najneskôr do jednej hodiny. Ak športovec bezprostredne nastupuje do ďalších pretekov alebo súťaže, alebo je nevyhnutné jeho lekárske ošetrenie alebo sa nemôže dostaviť na výkon kontroly z iného vážneho dôvodu, môže mu dopingový komisár povoliť odklad kontroly na určený čas, avšak po celý čas odkladu musí byť športovec pod priamym dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta.

Pokiaľ ide o uskutočnenie samotného testovania a odber vzorky, vyžaduje sa, aby dopingový komisár a jeho asistent boli rovnakého pohlavia ako športovec. Po príchode športovca na miesto výkonu kontroly komisár overí jeho totožnosť, zapíše čas jeho príchodu do výzvy a informuje športovca o postupe pri vykonaní kontroly. Počas dopingovej kontroly športovec môže opustiť miesto, kde sa táto kontrola vykonáva, iba s predchádzajúcim súhlasom dopingového komisára. Po celý čas však športovec musí byť pod dohľadom dopingového komisára alebo jeho asistenta. Počas svojej neprítomnosti na mieste dopingovej kontroly, športovec nesmie močiť.

Odber biologického materiálu sa uskutočňuje výlučne v priestoroch dopingovej stanice, teda v mieste určenom dopingovým komisárom na výkon dopingovej kontroly. Športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky moču, ktorá musí byť v neporušenom obale. Pri odbere vzorky postupuje podľa pokynov komisára a na jeho výzvu sa odhalí tak, aby bolo možné posúdiť pravosť vzorky. Požadované množstvo moču je 90 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A (60 ml) a na vzorku B (30 ml). Následne športovec uzavrie vzorky a skontroluje, či sú nádoby dostatočne uzavreté a nehrozí ich vyliatie. Odobraté vzorky komisár preberie a skontroluje ich uzávery. V prípade, že športovec neodovzdá požadované množstvo moču, zostáva na mieste výkonu kontroly až do času, kým neodovzdá chýbajúce množstvo.

Z testovania sa vyhotoví protokol o dopingovej kontrole, ktorý obsahuje údaje o priebehu kontroly vrátane kódu alebo označenia odberných súprav, ktoré boli použité pri odbere vzorky a tiež množstvo odobratej vzorky. Súčasťou protokolu sú aj údaje o liekoch a výživových doplnkoch, ktoré športovec užil v posledných 7 dňoch. Zapečatené odobraté vzorky komisár odovzdá agentúre.

Krvné vzorky alebo iné vzorky ako moč sa môžu použiť buď na zisťovanie prítomnosti zakázaných látok alebo zakázaných metód alebo na identifikáciu športovca a rozhodnutie o ďalšom testovaní. Odber krvi robí výlučne lekár alebo sestra za prítomnosti dopingového komisára, pričom môže byť vykonaný popri odbere moču. Obdobne ako pri odbere moču, športovec si vyberie odberovú súpravu na odber vzorky krvi, ktorá je v neporušenom obale a postupuje podľa pokynov komisára. Požadované množstvo krvi je 12 ml, ktoré sa rozdelí na vzorku A a vzorku B (8 a 4 ml). Skúmavka so vzorkou krvi sa zapečatí a komisár ju odovzdá agentúre.

Vzorky sa prepravujú v zberných kontajneroch, osobitne vzorky A a osobitne vzorky B. Po ich doručení agentúra určí laboratórium, kde sa vykoná analýza odobratých biologických vzoriek športovca. Laboratórium najskôr uskutoční analýzu vzorky A a výsledok oznámi agentúre.

Ak je výsledok negatívny, agentúra ho oznámi príslušnému športovému zväzu, do ktorého športovec patrí.

V prípade pozitívneho nálezu agentúra zistí, či športovcovi nebola udelená terapeutická výnimka alebo či počas odberu vzorky nedošlo k odchýleniu sa od ustanoveného postupu pre testovanie. Ak nie je zistená žiadna z uvedených skutočností, agentúra pozitívny nález oznámi športovcovi, WADE, medzinárodnému športovému zväzu a národnému športovému zväzu.

Športovec má právo požiadať agentúru o analýzu vzorky B, ktorú možno vykonať do 30 dní od analýzy vzorky A. Ak analýza vzorky B preukáže negatívny nález, výsledok dopingovej kontroly sa považuje za negatívny. V prípade, že športovec nepožiada o analýzu vzorky B, alebo je výsledok analýzy vzorky B pozitívny, športovec je podozrivý z porušenia antidopingových pravidiel.

Mimosúťažné dopingové kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho oznámenia. Dopingový komisár oznámi športovcovi miesto a čas výkonu kontroly. Odber vzoriek prebieha rovnako ako pri súťažnej dopingovej kontrole. Vzorka však musí byť odobratá najneskôr do 24 hodín po oznámení. Vo výnimočných prípadoch, ak sa tým nezmarí účel kontroly, môže komisár povoliť predĺženie tejto lehoty o 12 hodín.

Športovec je povinný dostaviť sa v určenom termíne na miesto výkonu kontroly. V prípade, že sa športovec nedostaví na miesto kontroly v určenom čase, komisár zotrvá na tomto mieste 1 hodinu po uplynutí času, v ktorom sa športovec mal dostaviť na testovanie. Ak sa športovec nemôže dostaviť, bezodkladne by mal o tejto skutočnosti informovať dopingového komisára. Ak športovec odmietne prevziať výzvu, nedostaví sa na miesto výkonu dopingovej kontroly, alebo sa odmietne podrobiť odberu vzorky a dopingovej kontrole, považuje sa to za porušenie antidopingových pravidiel.

Aby mohol byť športovec zastihnutý dopingovým komisárom za účelom uskutočnenia mimosúťažnej dopingovej kontroly bez predchádzajúceho oznámenia, je potrebné, aby agentúra disponovala informáciami týkajúcimi sa miesta pobytu a pohybu športovca. V tejto súvislosti agentúra vedie Národný register pre testovanie, v ktorom zverejňuje zoznam športovcov zaradených na mimosúťažnú dopingovú kontrolu.

Pri kolektívnych športoch, a teda aj pri futbale, sa do registra zaraďujú reprezentačné tímy, pričom sa do registra prednostne poskytujú informácie o tímových aktivitách. Do registra pre testovanie sa s povinnosťou poskytovať údaje o mieste pobytu sú v súlade s vyhláškou o dopingovej kontrole zaradení aj športovci počas dočasného zastavenia činnosti alebo zákazu činnosti, počas zranenia alebo iného zdravotného znevýhodnenia, po skončení športovej činnosti alebo aj tehotné športovkyne.

TERAPEUTICKÁ VÝNIMKA

Aj športovec môže trpieť ochoreniami a stavmi, ktorých liečba si vyžaduje podávanie liekov. V prípade, ak lieky užívané športovcom patria do zoznamu zakázaných látok a metód, prichádza do úvahy udelenie terapeutickej výnimky.

Na udelenie terapeutickej výnimky musia byť splnené tieto kritéria:

a)    ak by športovec neužíval zakázanú látku alebo metódu, trpel by nie zanedbateľnými zdravotnými problémami,
b)    užívanie zakázanej látky alebo metódy nezvýši výkonnosť športovca nad rámec prirodzenej výkonnosti,
c)    neexistuje možnosť liečby ochorenia alebo stavu bez použitia zakázanej látky alebo metódy.

Terapeutickú výnimku môže udeliť len agentúra, a to na základe žiadosti športovca, lekárskeho posudku a po odporúčaní národného športového zväzu, pokiaľ ide o futbal Slovenského futbalového zväzu. Vzťahuje sa na konkrétnu látku s presným dávkovaním, ktoré je potrebné dodržať, udeľuje sa na ohraničený čas a potom zaniká.

NÁSLEDKY DOPINGOVEJ KONTROLY

Pozitívny výsledok dopingovej kontroly má pre športovca nepriaznivé následky, najmä pokiaľ ide o jeho kariéru. Dôsledkom je disciplinárne konanie.Právomoc viesť disciplinárne konanie a rozhodnúť v ňom má príslušný športový zväz a riadi sa týmito zásadami:

a)    rýchle a spravodlivé konanie,
b)    spravodlivý a nestranný orgán rozhodujúci v konaní,
c)    právo byť úplne a včas informovaný o porušení antidopingového pravidla,
d)    právo na obhajobu, právo vyjadriť sa k porušeniu antidopingového pravidla kladeného za vinu a z toho vyplývajúcej sankcii,
e)    právo každej strany predložiť dôkazy, vrátane práva predvolať a vypočuť svedkov,
f)    právo na tlmočníka,
g)    právo na včasné písomné a odôvodnené rozhodnutie.

O sankcii za užitie dopingu športový zväz rozhodne do 15 dní odo dňa, keď mu agentúra oznámila rozhodnutie o pozitívnom náleze a pri jej ukladaní prihliada na mieru zavinenia športovca.

V zmysle § 21 zákona o športe, ak svetová antidopingová agentúra alebo medzinárodný športový zväz neurčí iné pravidlá, národný športový zväz uloží športovcovi za užitie dopingovej látky sankciu spočívajúcu v dočasnom alebo doživotnom zákaze účasti na športových súťažiach a vyradením zo športovej reprezentácie, pričom je určujúce, či išlo o prvé alebo už opakované zistenie užitia dopingu.

Ak sa pri výkone súťažnej dopingovej kontroly zistí, že športovec užil doping počas športovej súťaže alebo športového podujatia alebo v súvislosti s nimi, postihom je diskvalifikácia športovca spočívajúca v zrušení jeho výsledkov dosiahnutých v tejto súťaži alebo podujatí so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, t.j. strata medaily, odmien a cien. Futbalový tím môže byť diskvalifikovaný v prípade, ak sa preukáže užitie dopingu aspoň dvoma hráčmi.

Vzhľadom na to, že rôzne lieky a farmaceutické produkty môžu obsahovať látky, ktoré patria do zoznamu zakázaných látok, športovec má právo predložiť dôkazy a preukázať, že užil dopingovú látku preto, že si ju vyžadoval jeho zdravotný stav a obsahovali ju lieky, ktoré mu boli predpísané, alebo že ju neužil s cieľom zvýšiť svoj športový výkon. V prípade, že tieto skutočnosti preukáže, môže športový zväz rozhodnutie o dočasnom zákaze na dva roky zmeniť na napomenutie alebo na zákaz účasti na športových súťažiach na jeden rok.

K užitiu dopingovej látky môže dôjsť nielen samotným konaním športovca, ale aj pod vplyvom iných osôb. Ak športovec preukáže, že dopingová látka sa dostala do jeho tela bez jeho zavinenia, napríklad tak, že užil nesprávne označený alebo kontaminovaný doplnok výživy alebo mu dopingovú látku podal lekár, tréner alebo iná osoba bez jeho vedomia, môže športový zväz znížiť sankciu najviac o polovicu a ak ide o doživotný zákaz účasti na športových súťažiach, môže znížiť sankciu najmenej na osem rokov. Poľahčujúcou okolnosťou je pre športovca jeho súčinnosť, ktorú poskytne agentúre pri odhaľovaní dopingu.

Zákon o športe ustanovuje aj sankcie pre osoby, ktoré sa podieľali na užití dopingovej látky športovcom. Osobe, ktorá bola zapojená do prípravy športovca, sa v takom prípade uloží sankcia spočívajúca v dočasnom zákaze činnosti športového odborníka na 4 až 15 rokov. V trestnoprávnej rovinedané konanie môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu podávania anabolických látok § 176 Trestného zákona.

Ak športovec počas 18 mesiacov trikrát znemožní vykonanie mimosúťažného testovania, národný športový zväz mu uloží sankciu spočívajúcu v dočasnom zákaze účasti na športových súťažiach a vyradením z reprezentácie na tri mesiace až dva roky.

ZÁVER

Niet pochýb, že doping predstavuje pálčivý a stále sa rozrastajúci problém v oblasti morálnej, etickej, zdravotnej ale aj právnej. V tejto rovine sa dôležitou stáva potreba rozvíjania právneho vedomia športovcov, prevencie a zmena myslenia v duchu tradičných športových hodnôt a fair play. Významnú úlohu zohráva agentúra, ktorá neustále spracúva, aktualizuje a zverejňuje informácie týkajúce sa dopingu a súvisiacich záležitostí. Poskytuje tak športovcom, ale aj športovým zväzom podrobnú informovanosť o ich právach a povinnostiach v prevencii proti dopingu.

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Dopingová kontrola – video